V prvej časti článku o kolekcii architekta Emila Belluša, sme si predstavili osem stavieb, ktoré sú dostupné na tričkách, vakoch, taškách a taktiež ako printy rozmeru A3. Jednalo sa o výnimočné stavby slovenskej modernej architektúry, konkrétne Kolonádový most a Poštový a telegrafný úrad v Piešťanoch, Automatický mlyn NUPOD a Vodojem v Trnave, a štyri bratislavské stavby – Veslársky klub, Národná banka, Nástupište propelleru a internáty Mladá garda. U týchto architektonických dielach prevažujú funkcionalistické zásady, avšak i Bellušov smer ku klasicizujúcej moderne, v jednom prípade taktiež k socialistickému realizmu (Mladá garda). Dnes si predstavíme tri ďalšie stavby, ale začneme jedným špeciálom v podobe ručne maľovaného obrazu na drevenej preglejke.

Maľba zobrazuje trnavský vodojem, výnimočnú Bellušovu technickú stavbu zo 40. rokov. Biely motív vodojemu kontrastuje s čiernym pozadím. Pozadie bolo nanášané v dvoch vrstvách farby – štetcom a hrubou kefou pre vytvorenie viditeľne a hmatateľne drsného povrchu. Tento ručne maľovaný obraz sa mi podarilo predať hneď po nahodení do ponuky, kto by mal však záujem v ponuke sú ešte dva ručne maľované obrazy – Nová tržnica od architekta Ivana Matušíka, ktorú som namaľoval na starú korkovú nástenku, a Pamätník SNP od architekta Dušana Kuzmu na preglejke, ktorý som maľoval pracnou pečiatkovou technikou – nanášaním farby drobnými pečiatkami písmena B.

Vráťme sa ale naspäť k Bellušovi. Prvou novou stavbou je Hotel Devín, ktorý sa nachádza na nábreží v Bratislave. Projekt vznikol na začiatku 50. rokov. Belluš stavbu navrhol spolu s architektmi Ernestom Kramplom a Viktorom Uhliarikom. Hotel disponuje typickým Bellušovým prvkom – travertínovým obkladom, uplatňuje i nadčasový presklenný parter, v interiéri autori použili drevené obklady stien a štýlový dobový nábytok. Belluš tradične vychádzal z funkcionalistických tradícií, pre neho s typicky klasicizujúcim vyznením neskorej moderny.

Druhou stavbou je trojica Družstevných domov na námestí SNP v Bratislave. Projekt vznikol v 30. rokoch pre ústredie poľnohospodárskych družstiev. V prízemí sa nachádzali obchodné priestory a banka, v suteréne kino. Vyššie podlažia slúžili administratíve a ako bytové priestory. Belluš v návrhu tradične vychádzal z funkcionalistických princípov s moderným stvárnením. Parter domov nechal obložiť kameňom, zvyšok červeným keramickým obkladom, vďaka čomu stavba získala prezývku „Tri červené domy“. V prípade centrálneho domu Belluš navrhol modernistickú nadstavbu so špirálovitým schodiskom.

Poslednou novinkou je grafika stavby Národný dom v Banskej Bystrici. Projekt vznikol v roku 1926, stavba bola dokončená v roku 1928. Jedná sa o prvú Bellušovu realizovanú stavbu. Národný dom je radený k funkcionalizmu. Belluš tu však uplatňuje jeho typické klasicizujúce stvárnenie a zmysel pre tradicionalizmus. Exteriér budovy je bohato členitý podľa rozdielneho využitia jednotlivých priestorov – hotel, reštaurácia, divadelné priestory či tanečná sála. Belluš v návrhu taktiež uplatnil svoj obľúbený materiál – travertín, ako obklad niektorých častí exteriéru. V budove dnes, okrem iného, sídli aj Štátna opera a miestna divadelná scéna. Grafika vyšla v rámci bohatej kolekcie Banská Bystrica. Preto ju taktiež môžete nájsť na prémiovom bavlnenom plátne, alebo ako súčasť grafiky so 7 stavbami Banskej Bystrice, alebo taktiež ako tričko v darčekového balíčku s tromi tričkami s významnými stavbami mesta Banská Bystrica.