Kto bol Emil Belluš?

Emil Belluš je v dejinách slovenskej modernej architektúry jednou z najvýraznejších osobností vôbec, o tom svedčí aj fakt, že Spolok architektov Slovenska každoročne udeľuje cenu za celoživotné dielo v oblasti architektúry, ktorá nesie názov práve po architektovi Bellušovi (Cena Emila Belluša).

Emil Belluš sa narodil do rodiny, kde sa pestoval záujem o kultúru, preto sa nemožno čudovať, že život ho viedol intelektuálnym smerom. Mladý Belluš sa pustil do štúdia odboru architektúry v Budapešti a po vzniku prvej česko-slovenskej republiky odišiel za štúdiom do Prahy. Už počas štúdií sa pravidelne ocital v spoločnosti českých a slovenských intelektuálov a spolupodieľal sa na činnosti spolku Detvan.

Bellušova architektonická tvorba sa všeobecne radí k funkcionalizmu, avšak jeho dielo sa nestalo súčasťou typizovanej, funkcionalistickej architektúry. Belluš aj k technickým stavbám, kde sa prepracovanejší vzhľad všeobecne nevyžadoval, pristupoval ako k dielam so silným estetickým vyznením. Príkladom je Bellušov vodojem v Trnave a samozrejme Kolonádový most v Piešťanoch, ktorý možno označiť za umelecké dielo, v podstate gesamtkunstwerk, nakoľko dielo spája architektúru Belluša, lepty Martina Benku i sochu Barlolámača od Roberta Kühmayera.

Poštový a telegrafný úrad

Prvou stavbou v rámci kolekcie Emila Belluša je Poštový a telegrafný úrad v Piešťanoch. Projekt vznikol na konci 20. rokov a zrealizovaný bol na začiatku tridsiatych rokov. Ikonická budova je situovaná na nároží Kukučínovej a Poštovej ulici. Zaoblená stavba disponuje typickou strohou funkcionalistickou fasádou bielej farby, objavuje sa aj typický Bellušov prvok – uplatnenie travertínu, v tomto prípade na prízemnom sokli. Strohú bielu farebnosť celej fasády oživuje použitie červených okenných rámov.

Kolonádový most

Projekt tzv. Skleného mostu vznikal v rokoch 1930 – 1933. Významná technická stavba je európskym unikátom. Belluš navrhol čiastočne krytý promenádový most, ktorý spája mesto s Kúpeľným ostrovom, kde sa nachádzajú liečivé pramene. Do krytej časti mosta boli situované predajne a sklené vitráže od významného umelca Martina Benku. Jeden zo vstupov mosta zdobí fontána s populárnou sochou Barlolámača od bratislavského sochára Roberta Kühmayera. Počas druhej svetovej vojny bola stavba výrazne zdemolovaná, v 50. rokoch bol most obnovený do pôvodnej podoby.

Veslársky klub

Projekt budovy Veslárskeho klubu v Bratislave vznikol v roku 1930, o rok neskôr bol zrealizovaný. Jedná sa o jednu z prvých Bellušových funkcionalistických stavieb. Mnohé uplatnené prvky ako voľné priečelie, horizontalita stavby, pásové okná či biela fasáda priamo vychádzali z funkcionalistických zásad. Budova je rozdelená na dve krídla, pričom jedno slúžilo na uschovanie športových lodí, v druhom sa nachádzala klubovňa a priestory pre motorové člny. V 90. rokoch došlo k čiastočnej prestavbe budovy, úpravy zahŕňali i zmenu priestorov pre člny na súčasnú reštauráciu.

Nástupište propelleru

Projekt drobnej stavby na bratislavskom nábreží vznikol v roku 1930, kedy stihol byť i zrealizovaný. Kryté nástupišťa navrhol mladý Belluš pre lode premávajúce medzi dunajskými brehmi. Stavby pôvodne zahŕňali iba priestory čakární a predajní lístkov (v súčasnosti sa tu nachádza i reštaurácia). Belluš v návrhu uplatnil funkcionalistické a puristické prvky ako rúrkovité zábradlie s drôtenou výplňou, pásové okná, strešné terasy a vlajkové stožiare, nad objekt umiestnil nápis „Propeller“ s hodinami.

Automatický mlyn NUPOD

Stavba Automatického mlynu v Trnave vznikla na objednávku Nákupného ústredia potravinárskych družstiev (NUPOD). Projekt, ktorý je dnes národnou kultúrnou pamiatkou, vznikal v druhej polovici 30. rokov. Priemyselná funkcionalistická stavba pozostáva z 8 síl valcovitého tvaru, samotného mlynu s piatimi okennými radmi a nadstavby s vodojemom a násypníkom. Belluš sa stavbou moderného mlynu výrazne odklonil od tradične poňatých mlynových stavieb. Oceľovo-betónová konštrukcia a stropy skrývajú zariadenia, ktoré sa v priebehu času postupne modernizovali, mlyn je tak plne funkčný dodnes, a naplno využívaný.

Vodojem

Projekt ikonického vodojemu vznikol v 40. rokoch. Významná technická stavba má výšku 50 metrov, vďaka čomu sa stala dominantou Trnavy, kde Belluš navrhol aj Automatický mlyn. Stavbu tvorí šesť stĺpov horizontálne zviazaných skružami. V hornej časti stavby sa nachádza valcovitá nádrž, a nad ňou lucerna – drobná vežička, ktorou je priestor osvetlený. Na osvetlenie slúžia i drobné okná pod rímsou nádrže. V prázdnom priestore medzi stĺpmi je situované schodisko a vodovodné potrubie.

Národná banka

Projekt pôvodne Česko-slovenskej banky vznikol v roku 1936, stavba bola postavená v nasledujúcich 2 rokoch. Dielo sa všeobecne radí k funkcionalistickej architektúre, avšak stavba nesie aj znaky talianskej (Mussoliniho) modernej architektúry. Monumentálna stavba je celoplošne obložená Bellušovým obľúbeným materiálom travertínom. Hlavný vchod zdobí mohutná brána s plechovými kazetami. V prázdnom priestore hornej časti priečelia mala byť pôvodne osadená socha gréckeho boha Hermesa, čo dokazuje Bellušov zámer poňať stavbu v klasicizujúcom duchu.

Mladá Garda

Projekt vznikol na začiatku 50. rokov. Belluš navrhol vysokoškolský internát ako komplex ubytovacích pavilónov prepojených krytými chodbami. V prednej časti areálu sa nachádza hlavná budova s vrátnicou. Stavba je vyzdobená renesančnými atikovými motívmi, ktoré sa nachádzajú aj na ostatných budovách komplexu. Fasády zdobia sgrafitá a vlysy s freskami s budovateľskými motívmi. Centrálna stavba disponuje i hodinovou renesančnou vežou v štýle spišských renesančných zvoníc. Výraz komplexu súvisí s dobovou nutnosťou uplatnenia ozdobného štýlu socialistického realizmu.