Banská Bystrica: Moderná architektúra (Part 1)

2. máj 2023, autor: Leosh Kolář

Mesto Banská Bystrica je bohatá na hodnotnú historickú architektúru, avšak mesto je taktiež plné hodnotných moderných stavieb z 20. storočia, ktoré tvoria celkový obraz slovenskej modernej architektúry. V 19. storočí Banská Bystrica zažila nárast počtu obyvateľov a s tým spojený nárast nových stavieb v meste, ktorý pokračoval i v 20. storočí. V prípade kolekcie Banská Bystrica som si zvolil 7 stavieb, ktoré mňa osobne najvýraznejšie zaujali, a ktoré som zároveň považoval za najvhodnejšie pre grafické spracovanie.

Jedná o stavby: Notárska ubytovňa (arch. František Eduard Bednárik), Národný dom (arch. Emil Belluš), Budova Stredoslovenských elektrární (arch. F. Bednárik), Pamätník SNP (arch. Dušan Kuzma), Hotel Lux (arch. Dušan Boháč), Okresná nemocenská poisťovňa (arch. Alois Balán a Jiří Grossmann) a Dom kultúry (Jozef Chrobák). Stavby sú ukážkami jednotlivých štýlov modernej architektúry v meste Banská Bystrica od funkcionalizmu, cez modernu, až po brutalizmus.

Všetky stavby sú dostupné na tričkách, batohoch, taškách, printoch a taktiež na bavlnených plátnach natiahnutých na drevených rámoch. Okrem toho sa v kolekcii nachádza i zopár špeciálov – ale poďme pekne po poradí.

Prvou stavbou v kolekcii je administratívna budova Stredoslovenských elektrární. Projekt vznikol v roku 1938 a bol rozdelený na dve etapy. Prvá etapa stavby bola dokončená v roku 1941. Autorom projektu bol slovenský architekt František Eduard Bednárik. Druhú etapu navrhol architekt Vitalij Zraževský, ktorý stavbu rozšíril o ďalšie prístavby v roku 1945. Grafika znázorňuje hlavnú budovu s presklenným parterom, ktorý bol určený pre styk s verejnosťou.

Tri nasledujúce podlažia patrili administratíve, a na najvyššom poschodí sa nachádzali byty. Funkcionalistická budova má železobetónový skelet, komunikačné jadro budovy je osvetlené vysokým vertikálnym oknom umiestneným na bočnej fasáde so zaobleným nárožím – typickým pre Bednárikovu tvorbu. Stavba sa nachádza na Ulici Františka Švantnera a pozrieť su ju môžte TU

Print-Budova-Stredoslovenských-elektrární-Banská-Bystrica-František-Bednárik
Tričko-Budova-Stredoslovenských-elektrární-architektúra

Druhou stavbou architekta Bednárika je Notárska ubytovňa a dom štátnych zamestnancov. Projekt vznikol v roku 1935. Nárožná budova slúžila ako ubytovňa pre deti notárov. Vstup je situovaný na nároží budovy, na mieste stretu dvoch symetrických krídel stavby. Vstup je schovaný pod terasou, z ktorej vyrastá oblé telo veže so schodiskom. Grafika znázorňuje stavbu v pôvodnej podobe, v súčasnosti je stavba prevýšená o jedno podlažie. Biela fasáda je oživená keramickým obkladom v medzi-okenných priestoroch a na nároží. Stavba je považovaná za jeden z najkrajších príkladov funkcionalistickej architektúry v Banskej Bystrici. Súčasný stav budovy si môžete pozrieť TU →

Print-František-Bednárik-Notárska-ubytovňa-Banská-Bystrica-architektúra
Batoh-Notárska-ubytovňa-Banská-Bystrica

Treťou stavbou v kolekcii je budova Národného domu. Projekt vznikol v roku 1926, stavba bola dokončená v roku 1928. Autorom projektu bol slovenský architekt Emil Belluš – významný predstaviteľ funkcionalizmu na Slovensku. Jedná sa vôbec o prvú Bellušovu realizovanú stavbu. Národný dom je radený k funkcionalizmu. Belluš tu však uplatňuje jeho typické klasicizujúce stvárnenie a zmysel pre tradicionalizmus. Exteriér budovy je bohato členitý podľa rozdielneho využitia jednotlivých priestorov – hotel, reštaurácia, divadelné priestory či tanečná sála. Belluš v návrhu taktiež uplatnil svoj obľúbený materiál – travertín, ako obklad niektorých častí exteriéru. V budove dnes, okrem iného, sídli aj Štátna opera a miestna divadelná scéna. Stavbu si môžete pozrieť TU →

Tričko-Národný-dom-Emil-Belluš-Banská-Bystrica
Taška-Emil-Belluš-Národný-dom-slovenská-architektúra-ikony
Tričko-Národný-dom-Emil-Belluš-Krabička-Bystrica

Štvrtou stavbou je budova Domu kultúry v Banskej Bystrici. Projekt vznikol v roku 1961, stavba bola dokončená až v roku 1979. Autorom projektu bol slovenský architekt Jozef Chrobák. Objekt vznikol ako súčasť urbanistického riešenia mesta a mal tvoriť dominantu nového Námestia Slobody. Sám Chrobák stavbu označil za „átriový monoblok“, v ktorého priestoroch navrhol estrádnu sálu, komorné divadlo, kaviareň, reštauráciu, poslucháreň, kino, bábkové divadlo, klubovne, ateliéry, herne, knižnicu a ďalšie priestory. V interiéroch boli umiestnené významné výtvarné diela, horizontálne riešená moderná stavba je radená k prejavom neskorej moderny na Slovensku. Predlohu grafiky si môžete pozrieť TU →

Print-Dom-kultúry-Jozef-Chrobák-Banská-Bystrica
Batoh-krabička-Dom-kultúry-Jozef-Chrobák-Banská-Bystrica

↓ ↓ ↓ ↓ ↓

Ďalšie stavby kolekcie si predstavíme v nasledujúcom článku →

Sledujte môj INSTAGRAM, aby Vám neunikli žiadne novinky #leoshkolar →

Tvoj komentár